Vytlačiť túto stránku

Ashtanga joga - za hranicou fyzickej praxe (časť 6): Od koncentrácie po samádhi

Dhāraṇā [darána] - koncentrácia. V Aṡṭāṅga joge máme tri body na ktoré upriamujeme svoju pozornosť a tým sa koncentrujeme a teda pripravujeme na meditáciu. Tri znie málo a jednoducho, ale každý z nich je samostatná komplexná zložka. Ako a prečo sa teda koncentrovať na niečo, čoho je veľa a ako sa nad tým dá meditovať?

Brúsenie diamantu mysle

Je to presne ten istý efekt, ako som spomínal v predchádzajúcom článku, kedy myseľ spúšta stresové reakcie a my sa tým učíme, ako na situácie nereagovať stresom. Tak aj z tohto množstva bodov pozornosti sa snažíme nájsť časom tú najjednoduchšiu možnú cestu a spôsob, ako to ukontrolovať a tým cibriť svoju pozornosť. Je to brúsenie diamantu mysle presným koncentrovaným lúčom našej vlastnej pozornosti.

Rokmi praxe sa to stane automatické - ako vo svojej praxi pokračujeme, tým je koncentrácia silnejšia. Na začiatku je prax pozícii iba fyzické cvičenie, ale časom sa v nej objaví koncentrácia. Cesta je síce dlhá a svojim spôsobom nie ľahká, ale výsledok je jasný vybrúsený diamant. Čo nás vlastne kedy čakalo na konci akejkoľvek cesty, ktorá bola jednoduchá? Najkrajšie a zároveň najťažšie na ceste tejto jogy je, že si tú svoju cestu (cestu k samému sebe - k jasnej, pokojnej mysli - cesta transformácie) každý musí aj tak vyšlapať sám, pretože joga sa odohráva v každého hlave samostatne. Celý život však máme učiteľa, ktorý nám neustále ukazuje správny smer cesty.

Trojicu bodov koncentrácie nazývame Yoga Tristana [joga trištana] a je to kľúč k ozajstnej spirituálnej stránke jogy. Je v nej āsana, prānayāma aj dṛṣṭi [drišti] - pohľad.Lekcia aštanga jogy

Je tu ešte niečo viac k āsanám, čo tu zatiaľ nebolo napísané. Sú to samotné série Aṡṭāṅga jogy. Tieto série sú presne definované postupnosti pozícií, ktoré sa vždy praktizujú v jednom a nezmenenom poradí. Nič sa nepreskakuje, nič sa nevymieňa.

Postupnosť je vždy presne dodržiavaná. Jedna pozícia predchádza druhú, logicky na seba nadväzujú a jedna pripravuje telo na ďalšiu. Jeden by sa ale po chvíli mohol začať zo zdanlivej monotónnosti nudiť, to však iba vtedy, ak by nesledoval svoj dych, pohľad ani bandhy. Ozajstné kúzlo stále rovnakej sekvencie spočíva v tom, že človek ma jednak za celý život možnosť si jednotlivé pozície naozaj adaptovať - byť schopný ich urobiť, pochopiť, precítiť, naučiť sa ich, vyťažiť z nich benefit.

Naviac, neustálim praktizovaním dokola “toho istého” myseľ nie je vyrušovaná neistotou toho čo nasleduje - stresom a dostáva možnosť koncentrovať sa - meditovať. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať, ale každá pozícia, aj tá najjednoduchšia nás môže celý život niečo učiť. A tak isto, niektoré pozície sa učíme spraviť celé roky. Je veľmi pravdepodobné, že na začiatku bude mať väčšina ľudí alternatívy jednotlivých pozícií, no neustálim praktizovaním sa nám telo otvorí a pozície sa budú dať spraviť v ich plnej forme - naše telo ich príjme. Ale aj potom sa každá jedna pozícia dá stále viac a hlbšie chápať. Časom tiež nájdeme v pozíciách pohodlie.

Asana je tak ako samotná pozícia tak hlavne vinyāsa. Umenie schopnosti v celej sekvencii správne a precízne pospájať dych s pohybom. Správne a bezpečne do pozície vojsť, vysť z nej a dodržať správnu postupnosť pozícií.

Prānayāma, tak ako aj vedomý - voľný hlasný dych v pozíciách, je počúvanie zvuku svojho vlastného dychu. Zvuk nášho dychu je v podstate odpoveď na kvalitu našej jogovej praxe. Je to neustála podvedomá kontrola či tam dych naozaj je, či sme ho nezastavili, či tam je zvuk dychu, či je tam rovnosť dychu, či je kľud v dychu a či dych správne rozpína hrudník. Neoddeliteľnou súčasťou dychu sú bandhy - energetické zámky, o ktorých chceme mať istotu, že sú stiahnuté (aktívne) po celú dobu jogovej praxe. Samotné oddelené techniky prānayāmy istú schopnosť koncentrovať sa vyžadujú, no ešte väčšiu budujú.

Posledná časť, doposiaľ nespomínaná a zásadne dôležitá je dṛṣṭi - smer pohľadu v každej vinyāse a pozícii. V systéme Aṡṭāṅga jogy počas praxe nikdy nezatvárame oči. Ako dôvod môžme uviesť už len udržiavanie rovnováhy. Navyše, akonáhle zavrieme oči, dávame priestor myšlienkam aby vošli do našj mysle. A myšlienky sú práve to, čo počas praxe v hlave za žiadnu cenu nechceme. Upriamenie pohľadu tiež zabraňuje blúdeniu pohľadu po miestnosti a okolí, po ostatných ľudoch v miestnosti či po učiteľovi.

Bdelá meditácia

Prax jogových pozícií je bdelá meditácia na základe koncentrácie. Nie statická - bezmyšlienková meditácia. Tá je výsledkom komplexnej jogovej praxe. Pohľad sa ukotvuje väčšinou niekde v rámci nášho tela, aby sme opäť obišli blúdenie pohľadu po okolí. Sú to miesta ako brucho, palec na nohe, dlaň, smerom k tretiemu oku alebo k špičke nosa,... Smer k tretiemu oku alebo špičke nosa je skôr schopnosť rozostriť zrak z okolia a ostať pozornosťou naozaj iba v rámci svojej pozície. Naše oči neprestajne počas dňa používame. Či jeme, kráčame, sedíme na lavičke, ba dokonca aj keď snívame, spíme alebo relaxujeme. Kontrola bodu pohľadu smeruje ku kontrole zmyslov - pratyāhāra. A je to ťažšie, ako by sa mohlo zdať.

Na hodiny Aṡṭāṅga jogy chodí množstvo ľudí, niektorí vedia urobiť vážne krkolomné pozície, ale nie je zárukou, že každý z nich aj naozaj robí jogu. Joga (jej podstata) totiž nemá nič spoločné s fyzickým prejavom - pozíciami či ohybnosťou. Jogu s jej ozajstnou esenciou môže robiť aj obézny, tuhý alebo vážne chorý človek. Joga je to skutočne totiž až vtedy, keď sa stane naozaj meditatívna. A meditatívna sa stane precíznou koncentráciou. Koncentráciou na pozíciu, prechod medzi nimi, na energiu v tele - dych a energetické zámky a na pevný nezlomný pohľad.

Joga je to teda vtedy, keď sa do hlavy nedostanú myšlienky. Akonáhle sa prejavia myšlienky, už to nie je spirituálna joga. Ak sú v praxi myšlienky, je to cvičenie využívajúce jogové pozície. Nikto však nevraví, že to aj vtedy nemá benefit. Určite to môže byť vysoko relaxačné, rehabilitačné cvičenie. No ozajstné spojenie tela s mysľou a duchom je možné iba cez meditáciu, resp. koncentráciu.

Teraz pravdepodobne vyplávala na povrch otázka, prečo teda praktizovať pozície, ešte k tomu tažké pozície, vinyāsu, zapotiť sa, ešte aj celý život a takmer každý deň, prečo robiť niečo ako bdelá meditácia v pohybe, keď sa dá jednoducho pustiť priamo do statickej meditácie? Nie je to tiež cesta k spoznaniu seba cez seba?

Svojim spôsobom je. Aj tak sa vieme spojiť so svojim vyšším ja. Meditácii a formám meditácie sa povenujeme v nasledujúcom bode o meditácii. Povedzme si len, prečo robiť aj fyzický a zdanlivo náročný aspekt jogy - āsany a vinyāsu. Cieľ je opäť len meditácia.

Meditácia však nie je jednoduchá vec. Keď sa posadíte a skúsite dosiahnuť stav meditácie, začnú sa hlavou valiť myšlienky všetkého typu. Pokiaľ sedíte v lotosovom sede alebo podobnej pozícii, pravdepodobne vám po chvíli začne kolabovať chrbát, bolieť kríže či oblasť medzi lopat
kami, pokiaľ ste v plnom lotosovom sede začnú rýhlo tŕpnuť a bolieť nohy, to opätovne ruší možnosť koncentrácie a spúšta zasa stresovú reakciu, prípadne sa do lotosového sedu ani nedostanete. A zrazu máme situáciu, v ktorej sa meditovať nedá.

To čo robí prax jogových pozícií a vinyāsy v spojení s joga tristanou je, že vinyāsa umožňuje praktizovať hlboké pozície s ich silným terapeutickým účinkom, ktoré spolu otvárajú naše telo, kĺby, úpony, uvoľňujú a naťahujú svaly, detoxikujú všetky tkanivá, prerážajú energetické dráhy a čakry, pomáhajú predchádzať vyvolávaniu stresových telesných reakcií z nepohodlia. Joga trishtana učí myseľ ako sa koncentrovať, upriamovať pozornosť, postupne zužovať spektrum bodov (lúč) koncentrácie bez zbytočných “útokov” nechcených myšlienok.

Jedného dňa, keď si to naša duša začne pýtať, budeme vedieť sadnúť do pohodlného lotosového sedu, v ktorom vydržíme bez bolesti sedieť dlhšiu dobu a oveľa ľahšie a pokojne sa môžme pokúšať dosiahnuť stav meditácie, pretože nič už nebude ťahať našu pozornosť. Telo bude po praxi voľné a zdravé, myseľ bude pokojná a pripravená prijať proces a plody meditácie. Okrem toho naše telo je schránka, ktorá nosí našu dušu. Túto schránku chceme aj v starobe mať silnú a zdravú, bez toxínov a chorôb, plnú prany a vitality - a to sa dá dosiahnuť precíznou praxou pozícií. 

“Za silným telom je energia, ktorá je spirituálna a ktorá nás drží pri živote. Na získanie prístupu k spiritualite musíte najskôr porozumieť fyzickému. Toto telo je chrám a v tomto chráme je Atman - Boh.”

Sri K. Pattabhi Jois

Dhyana - priestor medzi  myšlienkami

Dhyāna [diána] - meditácia - je cieľom jogy. Existuje kvantum spôsobov a ciest, ako to dosiahnuť. Najčastejšie sú sústredenie na dych, na mantry, na činnosť, ... všetko sú to spôsoby, ktoré nás učia koncentrovať sa na maličké spektrum činností, na bod, na predmet,... Ide o trénovanie našej vlastnej mysle, aby sa časom vedome dokázala zbaviť tokov myšlienok úplne, a teda naozaj dosiahnuť stav meditácie.

A presne to robí aj Aṡṭāṅga joga. Počas celej praxe a rokmi praxe učí našu myseľ absolútnej koncentrácii, ktorá raz prerastie v činnosť - pohyb nevyžadujúci akúkoľvek myšlienku alebo vedomú kontrolu. Stane sa z nej bdelá meditácia. Zároveň pripravuje naše telo, fyzické aj astrálne, na samotnú meditáciu v sede. Meditácia totiž nie je činnosť. Je to STAV.

Najkrajšie definoval meditáciu David Williams (bol s mojou učiteľkou Nancy Gilgoff v Indii keď sa ju prvý krát učili), keď povedal, že “meditácia je priestor medzi dvoma myšlienkami”. Nie je teda možné, aby si človek uvedomoval, že medituje. A teda, ani aby rozmýšľal nad tým čo robí, nad tým, že praktizuje jogu. Ako meditácia, tak aj joga sú stavy bez myšlienok. A obe sú dlhoročný proces. Akonáhle sa do jogy vnoria myšlienky, už viac nie je jogou, ale fajn fyzickým, relaxačným, terapeutickým cvičením (preto vravíme, že joga sa praktizuje, nie cvičí).

Meditovať sa dá ležmo, na stoličke, sedením na vankúšiku... Tradične však meditácia prebieha v lotosovom sede. Jedna z vecí je, že ako joga tak ani meditácia by nemali koniec koncov vyžadovať pomôcky (pásy, bloky, vankúšiky, učiteľa). Sú to samozrejme výborné nástroje, široko využívané a je super, že máme možnosť ich využiť. Bavíme sa čisto teoreticky.

Joga aj meditácia sú obe o práci s vlastným telom a mysľou a nemali by závisieť na iných pomôckach. Lotosový sed je sed, v ktorom energia v tele prúdi v rovnováhe, umožňuje pohodlné sedenie s rovným chrbtom, v ktorom sú zrovnané čakry v jednej línii, je to sed, v ktorom nezaspíme... Na rozdiel od meditácie v ľahu (využívanej hlavne pri vedených meditáciách a vizualizáciách) má meditácia v sede ďalší úžasný efekt. Naše telo nám umožňuje poskladať sa do doslova magického tvaru, symbolu, ktorý všetky staroveké kultúry poznali okolo celého sveta. Je to tvar pyramídy. Tvar trojuholníka, ktorý efekt a proces meditácie (schopnosť napojiť sa na Zdroj) znásobuje.

Tu a Teraz - zdroj nášho šťastia

Otázkou môže pre niekoho ostávať, prečo vlastne meditovať. Cieľom meditácie (a teda aj jogy) je zatavenie myšlienok, resp. vybudovanie schopnosti kontrolovať toky svojich myšlienok. Iba keď zastavíme svoje myšlienky, vieme spoznať seba. Nahliadnuť do seba. Naša myseľ je konštantne, ale zároveň prirodzene plná myšlienok. Sme doslova otrokmi svojich myšlienok. Sú ako neprestajný film premietaný na pozadí nášho (pod)vedomia. Ovládajú naše emócie, názory, budujú nám ilúziu reality - pútajú nás k tomu čo (ne)bolo a čo by (ne)malo byť, namiesto toho, aby sme riešili to, čo je teraz.

Pritom aj minulosť bola prítomný okamih, a budúcnosť bude znovu iba prítomný okamih. Podstatu vecí, aj samozrejme seba, vieme vnímať iba “teraz”. Šťastní nebudeme v minulosti, ani v budúcnosti. Je a bude to len teraz. Iba v prítomnom okamihu vieme nahliadnuť do seba, k zdroju svojho šťastia, ktoré nosíme sami v sebe. Nikto iný ani nič by nemalo byť zdrojom nášho šťastia. Môže to znieť na prvý krát sebecky, ale je to pravda.

Joga, aj meditácia, sú o prítomnom okamihu. O stálosti a bytí v stave “tu a teraz”. Prax nás učí, ako sa oslobodiť od každodenných tokAlex Grey: Meditationov myšlienok, na kratšiu či dlhšiu dobu ich zastaviť a stretnúť sa sami so sebou, s jednotou.

Existuje krásne prirovnanie k tomu ako to funguje. Predstavte si seba ako jazero s kryštálovo čistou vodou. Dno jazera je Vaše pravé “ja”. To, kým skutočne ste, niečo, čo možno nepoznáte, čo neviete, ako vyzerá. Na hladine jazera sú vlny. Vlny Vám nedovolia sa pozrieť na dno. Často nemôžte ani len zahliadnuť, čo tam je. Tie vlny sú vaše myšlienky. Neprestajné vlny myšlienok ktoré Vám nedovolia nájsť ticho a tak nazrieť, spoznať to, čím/kým naozaj ste. Je to poznanie, ktoré nemôžete pochopiť, kým ho nezažijete. Tak isto, ako nemôžete pochopiť jogu v jej pravom slova zmysle, kým ju nezažijete (naschvál píšem nezažijete, lebo jedným, alebo krátkodobým vyskúšaním nič nezažijete). To, čo robí joga a meditácia je, že tieto vlny pomaličky, časom zastavuje. Resp. učí nás, ako ich vedome zastaviť. Je to krásny proces.

T.K.V. Desikachar (syn T. Krishnamacharya-ho) popisuje vo svojej knihe “The Heart Of Yoga”: koncentrácia, tak ako meditácia a ani samādhi nie sú činnosti, ale stavy. Tak ako sa nedá povedať, že meditujem, nedá sa povedať, ani že sa koncentrujem alebo som v stave samādhi. Vieme však pripraviť prostredie na koncentráciu, vieme praktizovať āsany a prāṇāyāmu, ktoré podľa Yoga Sūtra vytvárajú vhodné podmienky pre moju myseľ na vstúpenie do stavov koncentrácie, meditácie a samādhi. Na to, aby sa dala zažiť koncentrácia a meditácia, myseľ musí najskôr byť v určitých podmienkach. Najskôr je potrebné všetky veci odohrávajúce sa v mysli (myšlienky) zastaviť aby sa utíšila. Yoga Sūtra odporúča praktizovať āsany a prāṇāyāmu ako prípravu na koncentráciu.

Samādhi [samádí], posledný krok, stupeň, výsledok jogy je absolútne spojenie sa s objektom pozornosti. Je výsledkom praktizovania koncentrácie a meditácie. Koncentrácia je kontakt s pozorovaným objektom (objektom pozornosti, sústredenia, koncentrácie), meditácia je spojenie. Samādhi je stav, kedy sa stávame s objektom jedno a objekt začíname plne chápať. Ak je bod koncentrácie napríklad náš dych, teda my, meditácia nás spojí so samým sebou. Ak sa sústredíme na univerzálnu energiu (energiu Zdroja, Boha, anjela strážneho,...), meditácia nás spojí s ním.

Je to individuálny a dovolím si povedať... veľmi intímny zážitok. Stav jednoty...

Predchádzajúci článok: Aštanga joga - za hranicou fyzickej praxe (časť 5.): Pranayama a pratyahara

Pokračovanie: Aštanga joga - za hranicou fyzickej praxe (časť 7.): Cesta jogy

* * *

Jaroslav Pávek

Jaroslav Pávek E. R.Y.T (Experiended Yoga Teacher), člen Yoga Alliance USA a Yoga Alliance UK.

Jaro Pávek objavil jogu už ako dieťa. Počas svojich zahraničných pobytov sa začal venovať ashtanga joge, ktorej učiteľské techniky, filozofiu spolu s ajurvédou študoval v samotnom srdci tejto tradície v Indii, ako aj v iných zahraníčných destináciach na Hawaii, v Indonézii, Brazílii, Anglicku, Dánsku, Holandsku, a USA. Je držiteľom medzinárodných učiteľských certifikátov v objeme 900+ hodín, ktoré spĺňajú požiadavky na inštruktora podľa štandardov
medzinárodnej Yoga Alliance. Dnes je jogovou špičkou na Slovensku v oblasti aštanga jogy.

 

Webstránka: www.1yoga.sk