Relaxácia – podmienka životnej rovnováhy

Relaxácia je nevyhnutná podmienka zachovania našej osobnej rovnováhy. Ak sa napätie iba zbiera a neuvoľňuje, rovnováha sa naruší a spustia sa v tele negatívne procesy, ktoré majú dopad na naše zdravie i psychiku. Nevieme sa ovládať, ani zvládnuť záťaž bez toho, aby sme sa „emočne unavili“ – všetko nás vyčerpáva a dráždi.

Relaxácia miesto toho prináša kompletnú revitalizáciu nášho organizmu. Učí nás, ako zvládať stres v bežnom živote, zbavuje nás obmedzujúcich návykov, a podporuje naše fyzické i psychické zdravie.

Kde sa v našom tele ukladá stres

V našom tele je niekoľko miest, v ktorých sa odzrkadľuje naša psychická nepohoda. Tieto oblasti dokážu „pozbierať“ veľké množstvo stresu a napätia, až kým nepríde prvý vedomý (a bohužiaľ neskorý) signál - bolesť. Sú to predovšetkým tieto miesta:

• • Oblasť krku a trapéz – krk so sebou nesie množstvo napätia, ktoré sa prenáša na ostatné svalstvo, ktoré sa naňho napája – úpony hlavy a trapézy. Ukladá sa tu najmä krátkodobý stres. Najrýchlejšou pomocou je automasáž a rozcvičenie.
  • Oblasť brušnej dutiny – všetci sme zažili pred nejakým blížiacim sa stresovým momentom pocit bolenia brucha, potrebu ísť na WC alebo napätie vo forme bolestivej hrudky . V oblasti brucha preciťujeme nielen krátkodobé napätie, ale aj stres, ktorý na nás pôsobil dlhodobo – častokrát na úrovni podvedomia.
  • Oblasť slabín – v slabinách sa môžu uchovávať hlboko zakorenené negatívne emócie ako úzkosť, strach a posadnutosť. Prejaví sa to pocitmi tupej bolesti, až kŕčov v tejto oblasti.
  • Oblasť tváre a očí – napätie v  tvári si drvivá väčšina ľudí neuvedomuje – problém je, že si to uvedomujú tí, ktorí na nás hľadia. Napätý pohľad tak nevedomky prenášame na druhých – senzibili to vnímajú hneď, ostatní  možno budú podvedomo registrovať, že  s nami niečo nie je v poriadku.

Pocit napätia v týchto oblastiach je individuálny. Každý sme iní, inak reagujeme na záťaž, a máme iný balíček problémov, ktoré si so sebou nosíme. Niektorí ľudia pociťujú počas dňa najviac pnutia a bolesti v oblasti krku, iní cítia žalúdočné kŕče. Našou úlohou by malo uvedomiť si, kde sú naše „slabé stránky“ a zamerať sa na ne počas relaxácie.

Ak ste na hodine jogy, alebo iného cvičenia, ktoré končí relaxáciou v ľahu na chrbte, skúste sa pri svojich problémových partiách trochu pristaviť - aj napriek inštrukciám lektora postupovať ďalej. Vy najlepšie viete, kde cítite napätie – ak je ho veľa, je potreba na tom mieste trochu popracovať.

Mechanizmus pôsobenia stresu na naše telo

Naše svaly sú zásobené veľkým množstvom nervových impulzov z mozgu. Za normálnych okolností je to prospešný jav, pretože nás udržuje v „pripravenosti“ konať, ak je potreba. Problém nastáva vtedy, ak sa do svalov dostáva príliš veľa týchto impulzov - na základe negatívnych emócií, zážitkov, myšlienok. Vtedy sa svaly udržujú v abnormálne vysokej pohotovosti, ale bez fyzickej reakcie (teda iba sedíme bez faktického pohybu a kumulujeme napätie).

Neustály pohotovostný režim svalov spotrebuje veľa energie – a to sa prejaví v zvyšujúcej sa únave, podráždenosti, a vyčerpaní. Je to podobné, ako nechať zapnuté svetlá na aute, ktoré sa nepohybuje, iba stojí – onedlho sa batéria vyčerpá pre celé auto a svetlá zhasnú.

Veľká spotreba energie na pohotovostný režim svalov však zvyšuje nároky aj na iné časti tela - celý endokrinný systém, obehový systém i pľúca pracujú v režime vyššej záťaže. Sympatický nervový systém (zodpovedný za výkon organizmu pri výnimočnej námahe) je neustále v činnosti, až kým nedôjde k zlyhaniu niektorého z orgánov. Ak sme dovtedy cítili „iba“ vyčerpanie a podráždenie, teraz sa pridali aj zdravotné komplikácie. Telo sa stáva skrz konštantné svalové napätie vyčerpané a stráca schopnosť bojovať s infekciami – začnú za prejavovať ďalšie ochorenia, a my sme sa ocitli v začarovanom kruhu.

Ďalšia forma prejavu stresu v tele je adrenalín – ten sa pri intenzívnych emočných zážitkoch vo veľkom množstve uvoľňuje do nášho tela. Samo o sebe je to veľmi dôležitý mechanizmus obrany v nebezpečenstve. Problémom je, že konštantné pumpovanie adrenalínu do tela spôsobuje kontrakcie v svaloch, zrýchlený tep a tvorbu ďalšieho napätia, ktoré sa nemá šancu vyplaviť.

Vysoká hladina adrenalínu v tele znemožňuje oddychovať – preto niektorí ľudia nedokážu oddychovať, aj keby chceli (mnohí ani nechcú). Sú zaplavení adrenalínom, a vysvetľujú to svojou „činorodosťou a usilovnosťou“. V skutočnosti je to iba fatálne mylná interpretácia toho, ako má človek fungovať (títo ľudia si bohužiaľ relaxáciu zamieňajú s lenivosťou).

Ako pomáha relaxácia

Relaxácia nás učí vedome pracovať na odstránení napätia – pri úplnom znehybnení tela a upokojení mysle sa prerušia nervové impulzy z mozgu do svalstva, ako aj senzorické impulzy zo svalov do mozgu. Svaly i mozog majú možnosť si konečne „vydýchnuť“ a regenerovať sa. Znehybnenie mysle a zastavenie neustáleho rozpitvávania myšlienok dosiahneme tým, že zameriame svoju pozornosť na neutrálny objekt (časť tela, dych...).

Začne sa tak proces regenerácie organizmu. Parasympatický nervový systém (zodpovedný za tvorbu telových rezerv) má možnosť obnoviť rovnováhu v svalovom tonuse i endokrinnom systéme. Endokrinné žľazy prestanú do tela vylučovať adrenalín, a to má za následok zníženie vnímania intenzity emočných zážitkov – regenerujeme sa po psychickej i emočnej stránke.

Relaxácia versus spánok

Jedným z možností, ktoré máme prirodzene k dispozícii na vyrovnanie tejto vzniknutej nerovnováhy je spánok. Avšak dnešný život je hektický – snažíme sa stihnúť v jednom dni maximum možného. Keď si večer ľahneme do postele s cieľom zregenerovať sa a dobiť baterky, sme prekvapení, keď sa ráno budíme unavení. Túto únavu si so sebou berieme do celého dňa a večer zažívame to isté.

Mentálne pracujeme počas spánku, a počas dňa zas snívame o oddychu. Telo a myseľ tak nemajú šancu sa poriadne zregenerovať, keďže spánok a snívanie sú častokrát surrealistickým odrazom emócií, alebo prežitých udalostí dňa. Ak tie nie sú pozitívne, ťažko môžeme v spánku čakať prechádzku rajskou záhradou.

Ak ste zažili podobný pocit, alebo sa budíte v noci kvôli víreniu myšlienok na problémy vo vašom živote, tak vám spánok už neprináša potrebné uvoľnenie. Relaxácia vtedy môže byť účinnejšou formou zvládnutia stresu než spánok.

Pozitívne účinky relaxácie

Hlavnou úlohou relaxácie je uvoľniť napätie z problémových častí, i z celého tela vrátane mysle. Tým nám pomáha cítiť sa zdravo a spokojne sami so sebou. Jej najdôležitejšie účinky by sa dali zhrnúť do týchto bodov: 

• • Pomáha odstrániť napätia z tela a mysle
  • Zlepšuje celkový zdravotný stav a pomáha odstraňovať choroby psychosomatického pôvodu
  • Zlepšuje koncentráciu, myslenie a schopnosť učiť sa 
  • Podporuje vôlu a kreatívne myslenie
  • Zlepšuje kvalitu spánku i schopnosť oddychovať
  • Podporuje vnútorný pokoj, harmóniu a radosť
  • Zvyšuje pocit sebaakceptácie a sebavedomia

Pozitívne účinky relaxácie je vidieť na ľuďoch, ktorí odchádzajú z jogového cvičenia. Sami si to nemusia uvedomovať, ale je to vidieť – zmena sa im zrkadlí v tvárach, i v celkovom správaní - sú zrazu príjemnejší a uvoľnenejší. I mne sa po každej relaxácii lepšie dýcha i myslí. Mám lepšiu kontrolu nad svojimi reakciami a správaním sa. Som uvoľnená, pokojná a necítim hnev ani v situáciách, v ktorých by som za iných okolností cítila podráždenie.

Skúste si uvedomiť nasledujúce: ak si dožičíte krátky oddych, budete pracovať a fungovať výkonnejšie a efektívnejšie, než keď by ste išli bez prestávky. I po krátkej relaxácii sa vám občerství myslenie, vyjasnia myšlienky, a ste schopní nasmerovať svoju energiu do tých aktivít, ktoré to skutočne potrebujú, miesto presilovania sa a tápania.

Múdrosť starovekých svätcov i jogínov dnes úspešne využívajú tzv. holistické (celostné) terapie – tvrdia, že osobnú harmóniu získame iba zvnútra, nikdy nie zvonka. Musíme teda popracovať na svojom vnútri, aby sme získali späť svoje zdravie. Jednoducho sa musíme zbaviť svojho napätia, komplexov, fóbií, aby sme mohli žiť, myslieť i cítiť zdravo. K tomu nám môže pomôcť práve pravidelná relaxácia.

Inšpirácia: Sv. Satyananda Saraswati: Yoga and Kriya