Psychické problémy očami jogy (čast 2.): Spôsoby liečby

Mnohé psychické problémy majú podľa jogy korene v nespokojnosti s prítomnosťou a v živote mimo nej. Veci vidíme inak, ako sú - prikrášľujeme si ich, pričierňujeme, ignorujeme, zveličujeme a podobne. Nevidíme súvislosti v reálnych kontúrach.

Ak myseľ poletuje, veci robíme na polovicu – mechanicky, niekedy až ledabolo.Dôvodom tohto je psychický nepokoj, ktorý je zakorenený prakticky v každom človeku dnešného sveta. Preto je v joge veľmi zdôrazňované prežívanie prítomného okamihu. Precítenie toho, čo práve robíme, nám umožňuje nepodporovať mentálne vírenie mysle, a dáva nám ešte jednu dôležitú skúsenosť: radosť z danej činnosti.

Zlá správa je, že žiť v prítomnosti sa nedá len tak naučiť. Nemôžeme si jednoducho povedať: „Tak, a odteraz budem žiť v prítomnosti, koncentrovať sa na to, čo robím a mať z toho vnútorné potešenie.“ Za pár minút by sme boli opäť v minulosti či plánovali budúcnosť. Dobrá správa naopak je, že sa nám môže podariť vyprázdniť myseľ od deštruktívnych a nedôležitých myšlienok, a psychický nepokoj tak zmeniť na VNÚTORNÝ POKOJ.

Prečo sa naučiť vyprázdniť myseľ

Vyprázdniť svoju myseľ znamená nielen zbaviť sa otravných myšlienok, ktoré nám bránia v tom, aby sme veci robili naplno a s radosťou. Znamená to tiež vidieť súvislosti v jasnejšom svetle, a nie ako si ich prestavujeme, iracionálne vybavujeme či vysnívame. Na to treba istú dávku odvahy a odhodlania, pretože pri „čistení negatívnych obsahov mysle“ budeme musieť pracovať s našim podvedomím.

Podvedomie je našou zásobárňou strachu, slabosti a frustrácií, a je niekedy ozaj nepríjemné sa postaviť čelom ich koreňom. Ďalším dôvodom je fakt, že existuje mnoho chorôb, ktoré majú prejavy vo fyzickom tele, ale príčinu v psychike.Zdroj: Magicofthought.com Tento jav je dnes už široko akceptovaný i modernou medicínou, aj keď sa k nemu dopracovala postupne a okľukou (v jej slovníku sa tieto ochorenia nazývajú psychosomatické).

Joga verí, že takmer všetky ochorenia majú korene v neadekvátnom mentálnom vírení a vnútornom nepokoji. Človek, ktorý pristupuje k nástrahám života bez napätia a rozháraných emócií, má väčšiu šancu si poradiť s vírusovými, bakteriálnymi i karcinogénnymi ochoreniami ako ten, ktorý sa neustále čohosi obáva.

V závere je tu hlavný cieľ jogy, a ten je jasný – objaviť cestu zmenených stavov vedomia. A tú objavíme, iba ak začneme na sebe pracovať a postupne odstraňovať svoje strachy a komplexy. Pre každého, kto sa chce touto cestou vydať je dôležité, aby svoj vnútorný psychický nepokoj a neadekvátne emócie vedel „spracovať“ – v slovníku jogy nechal vyvanúť.

Techniky alternatívnej liečby

Keď niekto zažíva psychicky ťažké obdobie, alebo dokonca trpí nejakým ľahkým či ťažším psychickým ochorením, okolie na to povie: „ Je to všetko iba v tvojej hlave“. Iste, je to do veľkej miery pravda, ale táto veta má istú pachuť - že tento problém nie je dôležitý, pretože je „iba“ v dotyčného hlave, a teda tak trochu surreálny. Tento „iba“ surreálny problém pre mňa však preňho môže znamenať veľmi zásadné ovplyvnenie jeho života (dlhé depresie, iracionálne fóbie, strata chuti do života atď.).

A keďže ľudia niekedy ťažko akceptujú, že myseľ je skutočným dôvodom ich celkovej nespokojnosti, nevedia prijať ani fakt, že je i kľúčom k zmene. Miesto toho sa snažia zmeniť svoje jednanie s okolím, prispôsobia sa, ignorujú či liečia iba symptómy. Ak si však želáme trvalejšiu zmenu, je treba začať tam, kde problém vznikol – v mysli. A k tomu nám vie pomôcť niekoľko jogových techník.

1. Meditácia

Meditácii, jej výhodám a technikám sa podrobne venujú články Meditácia – cesta k vlastnej intuíciiMeditačné techniky v joge. Pozrime sa skôr, ako môžu meditačné techniky pomôcť pri odstraňovaní psychických problémov.

Všetko začína u jogy, a následne u prvých pokusov o meditáciu. Tie pravda nie sú vôbec ľahké, pretože pri snahe o zafixovanie mysle na nejaký konkrétny bod rýchlo zistíme, ako veľmi je naša myseľ neschopná vypnúť.

Postupne však, ako sa stávame uvoľnenejšími a schopnejšími ostať v kratších a potom dlhších relaxáciách, začneme sa dostávať čoraz bližšie k nášmu podvedomiu. A s tým súvisia i rôzne zvláštne skúsenosti, vízie, potlačené emócie, ktoré sa v meditačných stavoch vynárajú na povrch.

Tým, že sa tieto predstavy vynoria, opúšťajú naše povedomie, a už sa nikdy nevrátia – za predpokladu, že ich necháme vyvanúť(t.j. uvedomiť si ich, pozorovať, prijať, ale nevkladať do nich ďalšiu myšlienkovú energiu ani sa s nimi ďalej nestotožňovať). Jednoducho ich „vytiahneme“ na povrch a spracujeme – jednu po druhej. Ak by sme sa im začali príliš venovať či prežívať, nespracovali by sme svoj problém, iba ho ďalej rozpitvali.

Fakt, že sme schopní „vytiahnuť“ a uvedomiť si svoje hlboko-zakorenené mentálne problémy je sám o sebe obrovský úspech. Pre mnohých už len toto znamená čiastočné či úplné odstránenie problému. Ďalším prípadom (veľmi rozšíreným) je to, keď človek roky medituje bez toho, aby dospel až k svojmu podvedomiu... Je schopný dosiahnuť hlbokú introspekciu a utíšiť myseľ, ale to je všetko. Postupne však v bežných situáciách začne reagovať inak – pokojnejšie, asertívnejšie. Znamená to, že čistenie mysle sa spustilo, avšak na jemnejšej úrovni...

Aby človek mohol dosiahnuť na úroveň svojho podvedomia, musí byť v určitom stave relaxácie. Bez nej by bola pozornosť zvádzaná na rôzne externé vplyvy miesto toho, aby sa zamerala dovnútra. Ďalším dôvodom je ten, že pri „stretnutí“ s našimi strachmi a slabosťami v relaxovanom stave nemajú na nás taký dosah ako v bdelom stave, keď sme v určitej tenzii. V stave relaxácie vidíme súvislosti jasnejšie a menej nás ovplyvňujú (ak vôbec). Tento fakt využíva okrem jogy i psychiatria.

Musíme si však uvedomiť jedno: vyčistenie mysle od negatívnych myšlienok neznamená doslova vymazať jej obsah. Nikdy nebudeme schopní zmazať skúsenosti, zážitky či súvislosti, ktoré nás poznačili a vyvolali nejaký psychický problém – sú trvalou súčasťou našej bytosti.

Aj keď to vyzerá ako hra so slovíčkami, spojením „vyčistiť myseľ“ sa v joge myslí VYMAZAŤ REAKCIU na tento podnet. Inými slovami: emočná reakcia na podnet v podvedomí bola úspešne neutralizovaná. Už si s danou skúsenosťou nespájame strach, ale akúsi ľahostajnosť (v pozitívnom význame).

2. Desenzibilizácia

Mnoho ľudí o svojich problémoch, slabostiach a strachoch vie, no i tak ich nedokáže odstrániť (dobrým príkladom sú FÓBIE). Vysvetlite človeku, ktorú sa bojí otvorených priestranstiev, aký iracionálny jeho strach je – bez šance. A skúste ho zobrať do poľa a prinútiť vystúpiť z auta – bude bojovať doslova o život.

Účinnou technikou sa javí technika desenziblizácie, pri ktorej sa v stave relaxácie dotyčný konfrontuje s vlastným strachom.

Technika desenzibilizácie: Ľahnite si na zem do polohy šavásana. Navoďte si postupne stav relaxácie (môžete použiť hudobno-slovné nahrávkyrelaxačné techniky či Jacobsonovu progresívnu relaxáciu). V stave kľudu si predstavte svoj hlavný objekt strachu (povedzme spomínané pole). Čím jasnejšia a detailnejšia je vizualizácia, tým lepšie. Ak sa vám to nedarí, skúste si vybaviť zážitok z minulosti, kde ste strach prežili. Po pár minútach prestaňte a dokončite v pokoji relaxáciu. Na druhý deň pokračujte vo vizualizácii. Skúste sa konfrontovať so strachom z rôznych uhlov – pole, prechádzka po ňom, iné miesta, námestia atď.. Postupne by sa vaša reakcia na strach mala zmenšovať. Uistite sa, že s vizualizáciou začínate v stave najväčšieho pokoja. Cvičenie opakujte, kým sa vaša reakcia nezneutralizuje.

3. Autosugescia

Sila autosugescie je veľká. Až taká, že mnohí sú schopní si autosugesciou vyvolať rôzne ochorenia. Iní si zafixujú, že sú menejcenní a v konečnom dôsledku sa tak i správajú. Počas nášho života prijímame „sugescie“ (vnuknutia) od nášho okolia, ktoré sa v našej mysli menia na autosugescie. Táto dôležitá výmena sugescií je motorom našich rozhodnutí i konania. 

Pri autosugescii si človek v stave relaxácie postupne uvedomuje, aký iracionálny jeho strach (alebo slabosť či komplex) je. Napríklad spomínaná agorafóbia – dotyčný si na vedomej (intelektuálnej) úrovni postupne pripúšťa viac a viac absurditu a zbytočnosť svojho strachu. Uvedomí si, že otvorený priestor sa ničím nelíši od uzavretého, že všetci „normálni“ ľudia strach z priestoru nemajú tak prečo by mal mať on, opakuje si precítene a s hlbokou vierou v stave relaxácie „som v pohode v otvorených priestoroch“ (v joge sa toto predsavzatie alias príkaz do povedomia nazýva SANKALPA) atď.

Ak cvičíte jogu pravidelne a viac než iba týždenný telocvik, s niektorými z uvedených techník ste sa už asi stretli. Desenzibilizácia a autosugescia sú novšie techniky, s ktorými pracuje i moderná psychoterapia. Sú považované za vcelku jednoduché, no prekvapujúco účinné.

Najdôležitejšie je však o nich nie iba čítať, ale cvičiť ich. Je na každom z nás, ktorú z nich si zvolíme, keďže my sami sme tí, ktorí sa postavíme „svojmu podvedomiu“ tvárou v tvár. Ideálne je všetky uvedené techniky cvičiť pod vedením skúseného lektora – je totiž pravdepodobné, že pri ich cvičení neraz zažijeme zvláštne skúsenosti, ktoré v nás bez znalosti toho, čo znamenajú môžu vyvolať množstvo otáznikov. Je fajn, ak nám ich môže niekto skúsenejší zrozumiteľne vysvetliť a pomôcť nám vydržať. Efekt sa skôr či neskôr určite dostaví... a s ním i nová perspektíva života.

V  záverečnej časti série: Psychické problémy očami jogy (časť 3.): Prekážky liečby a ako ich prekonať.

Predchádzajúci článok: Psychické problémy očami jogy (časť 1.)

Inšpirácia: Removal of Mental Problems (part I. and II.), Swami Satyananda Saraswati – Yoga and Kriya, Yoga Publications Trust, Muger, India, 2004.

 * * *

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

návrat hore